No a aby som ešte doplnil, ako to celé bolo. Do večera sme vyšli do Kvačianskej doliny, kde stál zrub, ale kde sa ani náhodou nenachádzali žiadne turistky. V zrube sme prespali a zavčas rána sme sa vybrali na Prosečné. Boli sme tam už okolo ôsmej, ešte bola trocha hmla, ale už sa ukazoval pekný deň. Z Prosečného dovidieť na Liptovskú Maru (viď tu), tak sme sa pokochali a šli sme späť na Svorad. Niečo po desiatej ráno sme už boli v Prosieku.

V Prosieku sme sa chceli v prvom rade najesť, ale tak skoro ráno nebolo kde. Našli sme síce hostinec v jednom z rodinných domov, ale jednak bolo ešte zatvorené a jednak babka, ktorá to tam mala pod palcom (a v čase nášho príchodu okopávala záhradku) v hostinci nenašla nič poriadneho pod zub, iba zemiakové lupienky (tzv. Slovakia Chips).

Ale skončilo sa to dobre. Keď babka videla naše hladné oči, zbehla do komory a nakoniec sme si pochutnávali na domácej klobáske. Myslím, že vývoj turistického priemyslu na Slovensku je na veľmi dobrej ceste. Dajme tomu čas a na Slovač sa budú hrnúť turisti z celého sveta. Vlastne, veď aj teraz sme už boli medzinárodná delegácia, len to tak nebolo vidieť, keďže obaja hovoríme plynule po slovensky, hehe.

Popoludní sme boli v Mikuláši, kde sme sa znova najedli a potom sme už išli každý svojou stranou - Lesinoza niekam do Třebíča a ja do Košíc.

A keď všetko dobre vypáli, za rok zorganizujeme nejakú menšiu akcijku opäť.