Dobrý deň!#§%    Tak ako? Dobre? Dobre. Zle? Aj tak dobre, lebo vždy je dobre, lebo vždy môže byť aj horšie. Tak si držte a dajte sa do toho. (Klobúky a dajte sa do čítania, samozrejme.) Je to bomba, že Wat Aynil nie je šéf. Šéfom je teraz jedna moja kamoška a z času na čas si poviem, že je správna. Volá sa Anarchia, ale až taká správna zasa nie je. Už potím jak had, tak už končím. A Watovi nehovorte, že je dobre, že nie je šéf. Ď. VicEnzie P.S. Zdochol pes. (To bola metafora.)
SEN 2     Prišiel som domov z mesta a cestou som vo výťahu zasekol suseda. Zbil som sestru, lebo v obchode, do ktorého ma poslala, som vôbec nenašiel bejzbolovú pálku. Dokonca ani ten obchod som nenašiel. Bol som troška bez nálady, tak som ju zavesil na lampu a začal som jej štekliť chodidlá plameňom zapaľovača. O chvíľu som však prestal, lebo sa tak nahlas smiala, až sa jej z nôh dymilo. Odniesol som ju na balkón a položil na dlážku, kde som pre ňu včera zhotovil búdu. Potom som zistil, že tam balkón nie je, tak som zobral lopatu a šiel som sa sestry dole spýtať, prečo ma na to neupozornila. Úplne som pritom zabudol na to, že keď mi včera prezradila, kde je obchod s bejzbolkami, zapchal som jej ústa trenírkami a potom som si ich vyzliekol. Bolo to na mňa priveľa, tak som si trenírky znova obliekol, vybral som jej ich z úst a pobral sa preč.     O tretej som prišiel k múzeu a vošiel som dnu, aby som si pozrel nejaké obrazy. Vrátnik však tvrdil, že majú zatvorené, tak som len zdvihol dva prsty na pozdrav, až mu zmizli oči. Lepšie som sa naňho pozrel a pochopil som, že zaspal v službe (teraz už hej). Začal som ho kriesiť. Musel však byť veľmi opitý, pretože ho nezobudilo ani to, keď som mu svojim zapaľovačom vylepšil obočie a odstránil chĺpky v nose. Opilcov nemám rád, tak som sa pobral svojou cestou. Ešte som stihol zachytiť pach pripáleného mäsa. Na okamih som si pomyslel, že niekomu prihorel obed. Hneď som to však zamietol, lebo boli tri hodiny ráno.     Potuloval som sa len tak bezcieľne po ulici, keď som odrazu uvidel bejzbolovú pálku. Ležala len tak voľne pohodená v čejsi ruke. Pálku som si zobral a ruku som zahodil do smetia, až z bedne trčali len nohy. Boli smiešne vykrivené, tak som ich upravil tak, aby špičky stáli oproti sebe. Robil som to presne podľa svojich nôh.     Potom som si spomenul na suseda, ktorého som zasekol vo výťahu. Zišlo mi na um, že sa mu pochválim, čo som našiel. Dosť na tom, prišiel som k výťahu a pozdravil sa. Potom susedovi asi prišlo zle, lebo si chcel ľahnúť. Vo výťahu však bolo málo miesta, tak som ho jednou ranou premiestnil pred výťah. Započúval som sa do rinčania skla a potom som do kabíny veľkými písmenami vypálil svoje meno, ale mäkké i som nahradil ypsilónom, aby nik nespoznal, koho je to meno. Zrazu zhasla žiarovka.     Čakal som, že sa prebudím, vôbec to však nebol sen. Dal som si dole prilbu virtuálnej reality a šiel som na WC kakať. Rozhovor sťaby interview S MIŠKOM NIE SI SÁM    Každý z nás má svojho koníčka a svoju lásku. A už mi došla slina, lebo fakt neviem, čo by som vám povedal o Miškovi, vážení čitatelia, aj čas sa mi kráti, to je život (radšej už bodka). Mysleli sme si, že ho všetci dobre poznáme, ale nie je to pravda. Však sami uvidíte. Alebo, lepšie povedané, nepoznáme ho v takej podobe, do akej sa vyfarbil v rozhovore s Watom Aynilom.    Wat sa ako obyčajne vyfarbil tiež a tradične zo seba robil pajáca. Zabudol však zdôrazniť vedúcu úlohu anarchie v našej redakcii, no ja som sa naňho za to skoro vôbec nenahneval, čoho dôsledkom bolo, že v nemocnici pobudol len tri dni.    Neodškriepiteľnou skutočnosťou však zostáva, že Michala sme rok nevideli, ale zato ho o chvíľu budete mať prečítaného na vlastné ucho. Tak do toho, vy tehly. V.E. W: Miško, aký bol tvoj prvý dojem po príchode na Slovensko? M: No, bol asi taký, že pol hodiny po prekročení slovenských hraníc som si dal prvého poldeca. Bolo to v jednom gadžovskom podniku, kde sme sa zastavili. A už som sa stačil aj zopárkrát opiť, odkedy som tu. Naposledy to bolo u brata (Laca), kde sme mali rýľovať záhradu. Ale začalo snežiť, a tak sme to potom tri hodiny zapíjali. W: Miško, pocítil si nejakú zmenu po návrate z Ameriky? M: Strašnú. Býval som totiž aj na americké pomery v bohatšej štvrti a prišiel som tu do takého chudobnejšieho domčeka. Môžem ti ešte povedať, že takí Američania sa na seba stále len usmievajú, ale iba takým fingovaným úsmevom. A sú drzejší a priebojnejší ako my. To je ten rozdiel. W: A čo zábava, alkohol? M: Mladí pijú veľa, ale dospelí, tí si to už tak nemôžu dovoliť. Na parties som veľa nechodil, ale jedna moja známa raz bola na party, pilo sa tam, a potom podvečer, ten, čo to organizoval, pozháňal každému nejaký pár, pospájal to, cudzí, či necudzí, či sa poznali, či sa nepoznali, každému pridelil izbu a, samozrejme, aj tej známej pridelil partnera, ale ona to neprijala, zhnusená odišla a vravela, že sa tam šúchalo v každej izbe. Bola absolútne rozhorčená tým, že jej chcel prideliť niekoho, koho vôbec nepoznala a už vôbec by s ním nešla... W: Prvé dva-tri ročníky si bol iný ako teraz. Čím to je?! M: No, bol som iný. Ale osvietila ma spoločnosť našej Cé-triedy, Amerika a hlavne bratia. Mali na mňa najväčší vplyv. Videli, aký je ich brat... hm... iný. W: Používajme to slovo iný... M: No, dofrasa, bude to vyzerať, ako by som bol proti alkoholu... Začali na mne pracovať, spracovávať ma, a teraz si už neraz rád vypijem, ale z finančných dôvodov si to nemôžem stále dovoliť. Čo sa dá robiť... Moja prvá opica bola na bratových (Jožových) narodeninách v Hačave a pomiešali sme pivo, víno, rum, domácu a vodku. No. A zryl som sa jak delo. Hlava ma bolela ešte dva dni. Týmto chcem vyzvať bývalú štvrtú Cé, aby sa nám tu, v Lipníku, podarilo tiež ožrať jak hovädám. Dúfam, že nám to vyjde a oriháme všetky steny. Ja sa pamätám, jak som raz čistil po bratovi dvojmesačnú rihanicu, ktorá bola skrytá pod posteľou, až nakoniec po nej začali chrobáky chodiť. To bolo tiež v Hačave. Tam boli vždy s bratmi najväčšie srandy a orgie. W: A čo dievčatá? M: Nemám dievča. Ale mám taký nejaký typ - som dosť prieberčivý. Musí byť peknej postavy, štíhla, musí mať pekné línie, skôr by mala byť blondínka a mladšia. Z času na čas aj na dievčatá psychologicky poľujem, a bol by aj úspech, ale problém treba hľadať v tom, že z finančných dôvodov si to nechcem teraz dovoliť. (Za čo by pil, ne? - pozn. red.) Pristupujem k tomu tak rozumovo, pragmaticky. A ešte veľmi nerád behám po meste. Mám aj bez toho veľa starostí. Napríklad ešte nemám maturitu zo slovenčiny. W: Čo by si robil, ak by si stretol nejakú vhodnú partnerku? M: Keby bola vhodná partnerka, tak prvé, čo by som spravil, by bolo, ze by som ju po....l. A boli by sme šťastní, dvaja zamilovaní, najkrajší na svete. Ha-ha-ha. A myslím to úplne vážne, len to musí byť taká, s ktorou sa netreba vláčiť po meste. Rád si užívam svoj voľný čas podľa toho, ako ja chcem. W: Aké máš plány do budúcnosti? Čo chceš dosiahnuť? M: Chcem byť čo najlepší. Som maximalista a perfekcionista. Mám rád veci kvalitné, dobré, pekné, vzrušujúce, zvodné, sexuálne vášnivé... Hh. Chápeš? W: Máš aj nejaké záľuby? M: No, tak teraz prakticky žiadne. Ale asi predsa začnem zvádzať tie dievčatá. W: Si panna? M: Nie, som kozorožec... Ach, fasa, ja som vodnár. W & M: Hhhhhhhhhhhhh. W: A čo by si chcel odkázať čitateľom Stojana? M: Že ak nedonesú niečo dobré na pitie, tak nie sú moji kamaráti a už sa s nimi vôbec nehrajem. B.Á.J.K.A.     Dvaja žraloci sa rozhodli, že zjedia strážcu majáka, ktorý sa každé ráno kúpaval v príboji a potom chodil na ryby. Mal starú loďku, a aký bol mocný, taký bol sprostý. A slabý teda nebol. V tej loďke, starej loďke, bolo rybárske náčinie a veslá.     Svitol deň a milý strážca zaspal, lebo si zabudol pred spaním natiahnuť budík na pol šiestu. O šiestej prišiel na breh domorodec menom Čóro a uvidel loďku. Bola to stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Nebolo pochýb, že je to loďka mocného strážcu majáka. Čóro však vôbec netušil, že za jeho chrbtom je v skalách učupený stometrový maják, preto ho ani nenapadlo, že je na blízku nejaký človek, a už vôbec netušil, že by to mohol byť mocný strážca majáka. Čórovi však nešlo do hlavy, prečo je na brehu mora loďka, presnejšie stará loďka, v ktorej je rybárske náčinie a veslá. Mimochodom, Čóro tiež nepatril medzi slabých ľudí. Napadlo ho, že by sa mohol poobzerať v nádeji, že neuvidí niekoho, komu by loďka, stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá, patrila.     Pozrel sa doprava a uvidel piesok a vodu. Hneď prišiel na to, že to sa morské vlnky opojené príbojom ihrajú na pieskovej pláži, a potešil sa, objaviac v sebe poeta. Pozrel sa doľava a uvidel piesok a vodu. V okamihu mu bolo jasné, že to sa morské vlnky opojené príbojom ihrajú na pieskovej pláži. Zrazu ho však napadlo, že poetom bol, keď sa pozeral doprava, ale vôbec ho to neznepokojilo. Nenašiel totiž dôvod, prečo by sa morské vlnky opojené príbojom nemohli ihrať na pieskovej pláži vpravo aj vľavo. Keď už nič iné, aspoň sa potešil dvakrát, objaviac v sebe poeta. Čóro sa prebral zo zamyslenia a pozrel sa dopredu, uvidiac dve žraločie plutvy rozrážajúce zrkadlo mora. Usúdil, že uvidel viac ako jednu žraločiu plutvu, preto si pomyslel, že žralokov je istotne viac. Obzrel sa dozadu a uvidel skaliská s majákom na samom vrchu. Začal uvažovať o tom, načo by bola majáku loďka, stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Nakoniec na to neprišiel, tak nasadol do loďky, starej loďky, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Bol veľmi unavený, pretože v ten deň priveľa rozmýšľal a tak zaspal.     Ani sa mu neprisnilo, že keby bol býval včera jedol, bola by to bývala jeho posledná večera.     Medzitým sa zobudil mocný strážca majáka a uvidel, že je niekto v jeho loďke, starej loďke, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Podišiel k loďke, starej loďke, v ktorej bol Čóro, rybárske náčinie a veslá a takto povedal Čórovi: "Zabijem ťa, ty čóro." Potom ho zabil a vyhodil z loďky, starej loďky, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Neobzeral sa doprava, doľava, ba ani dozadu, pretože on bol ten, komu patrila loďka, stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Nasadol do loďky, starej loďky, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá a šiel chytať ryby. Keď odplával od brehu, loďku, starú loďku, v ktorej bolo rybárske náčinie, veslá a mocný strážca majáka prevrátili dvaja žraloci a zjedli strážcu majáka.     Presne tak, ako sa rozhodli.
hitparade TOP SIEBEN Nazdar Kocky! Ani ste sa poriadne nestihli vyvracať po opici z maturity a už je tu Lipník. Ak sa budete riadiť Miškovými radami, tak budete mať v nedeľu čo robiť, keď budete čistiť steny. Mňa sa to netýka, pretože už 19. rok abstinujem (aspoň raz týždenne) a okrem toho som niekedy aj triezvy. Fakt, verte mi. Vravel mi to VicEnzie, takže to určite bude pravda. Takže tak. A viete, prečo slonica pri milovaní prevracia očami? Lebo počíta litre, to je jasné. Čaves. Wat Aynil KOŠICE (TASER) Muco v rozhovore s lídrom skupiny Hex Yksom vyhlásil, že je Stojan. Na to Ykso veselo podotkol, že to asi preto, lebo mu stále stojí. Rozžiarenému Mucovi vzápätí daroval zaľúbený pohľad a autogram.
You are not alone I am here with you You are 13 now You are not alone tell me what is wrong You are such sweet boy I sing for you this song You are not alone and you have to stay if you wanna leave baby better pray You know what to do do it quickly please You're happy with me so what for this tease You are not alone I have date with you that's your big mistake oh yes, yeah, it's true I see you go home I'm not keen on that please wait for a while or I make you dead with my body in your closet in your head in your mouth in your bed	HASIACI PRÍSTROJ     Skončila sa zmena, ktorú mal aj tak každý na háku, lebo celý deň lialo ako z krhly. Nuž, a tak som sa vybral do miestnej krčmy u Berana, kde mali nehorázne drahé pivo za 6,50. Šrubky sa mi minuli už pred pár dňami a tak som dôveroval Čabovi, že ma nesklame. Nesklamal ma, ktosi mi potom kúpil druhé pivo, a keď som jedného chlapíka presvedčil, že preňho bude výhodné kúpiť mi tri rumy, bol som so sebou spokojný.     Krčmou sa v tom čase už povaľovali nezávislé indivíduá, takzvaní hašišáci. Mali v podstate rovnaký cieľ ako ja, ale podľa ich stavu som vydedukoval, že boli úspešnejší. Nevládali totiž stáť na nohách. Jeden z nich, nazvime ho Clawfinger, ležal. OK, nič proti tomu, len keby to nebolo vo dverách a nezavadzal na ceste ku výčapu. Ďalší z nich, dajme tomu Pišta, tackajúc sa dopíjal poháre, ku ktorým sa už nikto nehlásil (takému človeku sa vraví dojížďák). Miro sedel na schodoch a hral na päťstrunovej polorozpadnutej gitar Hey Joe. Chcel aj spievať, ale s cigaretou v ústach mu to veľmi nešlo. Nevadilo mu to pravdepodobne len preto, že si to už nebol schopný uvedomiť. Najtriezvejší bol Sepulturák, ktorý sa veľmi príjemne zabával s istou Mišou, za ktorou slintalo pol ubytovne.     Potom ktosi dostal nápad: Poďme fajčiť trávu. Tak poďme, povedal som si aj ja spolu s inými začiatočníkmi, a ťahal som za sebou aj Čabu. O pár minút sme už boli v nezávisláckom bordeli, kde nonstop revali na plné gule Indies. Posadali sme si do kruhu a za odborného výkladu, ako sa to správne robí, sme šlukovali.     A tu, nečakane, prišlo vyvrcholenie večera. Deadman Pišta, hotový, ale ešte schopný akcie, sa rozhodol povzbudiť nás všetkých. Vbehol do izby s hasiacim prístrojom a to, čo nasledovalo bola show päťročnice. Dostal som to do oka, v momente ma švaclo o zem a začal som sa zvíjať. Nezávislé tehly mali čo robiť, aby to odo mňa odkukali. Ostatní postihnutí boli na tom rovnako ako ja, bol to jednoducho tanec pre bohov, diskotéka, ktorú nikto nevynechal.     Po počiatočnom šoku sa nám podarilo dostať do umývarky. Bol som slepý, tak ma nosili. Keď som znova nadobudol zrak, naskytol sa mi pohľad na Pištu. Na xichte mal nenormálny úškľab, ktorý chcel byť úsmevom. Vyfúkol dym z úst a spýtal sa: "No čo??"     Nič, pomyslel som si, ale bol som zrejme sám, pretože počet návštevníkov akcie rapídne poklesol. A tak som vypadol aj ja - nemal som náladu na takéto žartíky a okrem toho som bol trochu triezvy.     Uvedomil som si, že na druhý deň ťahám šestnástku, tak som si len vzdychol, obzrel sa za Mišou a s Čabom po boku som sa vrátil na ubytovňu.
Ako sa piekla posledná strana     Je piatok, trištvrte na jednu, nuž ma tak napadlo, či by nebolo od veci robiť TOP 7. Práve som dopozeral Básníkov a som v povznesenej nálade, čiže sa usmievam a mám všetko na háku, ako by povedal VicEnzie.     Nebolo.     To nebolo bolo k tomu, či by nebolo od veci robiť TOP 7.     Nebolo. 24/XI/95//0:47 A.M.     Je piatok, trištvrte na jednu a dve minúty a od posledného zápisu uplynuli dve minúty. Neviem si vysvetliť, prečo ma ešte stále nič nenapadlo.     Vlastne napadlo...     ...Že sa pobalím. Ale nie teraz. 24/XI/95//0:50:15 A.M.     Pozerám sa na jednu perfektnú, úžasne krásnu fotku, ktorú som dostal pri istej smutnej príležitosti. Trápi ma, že ma nič netrápi. A prečo som na Eltona Johna nahral interview s Miškom. No nič.     Tá fotka je vážne bezkonkurenčne najlepšia.     (To som nemal napísať, lebo teraz sa púšťam do prezerania albumov.) 24/XI/95//0:56:26:50 A.M.     Presnejší čas už na svojich ručičkových hodinkách nevykúzlim.     Opäť som si spomenul na TOP 7. Nemám veľa času. Už vidím, že to bude zlepenec á la Fuck on the run. No čo sa dá robiť, keď sa nič nedá robiť. 24/XI/95//1:00:20 A.M.     Samé zlé správy. O chvíľu sa stretnem s anarchistom - skinheadom V. K. Borsíkom a z úst bude vypúšťať samé oplzlé slová. No ale odkiaľ ich má vypúšťať, keď nie z úst? 24/XI/95//1:15 A.M. Uvedomil som si, že by som mal niečo robiť. Idem spať. 24/XI/95//1:25 A.M.     Myšlienku na spánok som zavrhol ako neproduktívnu. Zostávam sedieť za stolom. Prečítal som si SEN 2 a snažím sa pochopiť, prečo sa z toho ľudia smejú. Neviem. Ale ako psychadelická poviedka prvého rádu (to je taká s dejom) je to dobré.     (K tým psychadelickým poviedkam: 2. rádu je s nadškrtnutým dejom, 3. rádu s imaginárnym, poviedky vyšších rádov sú väčšinou bez deja.) 24/XI/95//1:56:36 A.M.     Zavreli sa mi oči a vyzerá to tak, že nemajú záujem o ďalšiu spoluprácu. Horko-ťažko som ich presvedčil, aby ešte chvíľu vydržali, aby som vám mohol povedať dobrú noc.     Dobrú noc. 24/XI/95//1:45 A.M.     Najlepší vynález ľudstva je posteľ. Potom nasledujú: prezervatív, antikoncepčné tabletky, telefón, písmo, film & fotografia, demokracia, chladnička a ďiaľkové ovládanie.     Eto vsjo.