Nerád píšem úvodníky, ale život je zlý, tak píšem úvodník. Čo by som Vám povedal? Možno si myslíte, že život je jeden veľký vtip. Nie je to však tak. Život sa v skutočnosti skladá asi z 9000 malých vtipov.    A čo ďalej? Minule som bol na svadbe a stal som sa svedkom toho, ako podnapitá babka tancuje okolo fľaše od minerálky. Aj taký je život.    V pesničke sa totiž spievalo o tom, prečo ľudia umierajú.    Show must go off. VicEnzie
KAUZA GADŽOVCE Gadžovce, dom Adolfa Syrána 20. 3. 1997, 23:06:33 Adolf Syráno si uvedomil, že guláš s fazuľou, ktorý si dal na večeru je už strávený a s nestrávenými zvyškami bude musieť niečo robiť. Rozhodol sa však, že si ešte predtým zájde do miestneho hostinca, kde si dá jedno malé a jedno veľké pivo. Poradil sa so svojou manželkou Valikou a odišiel. Gadžovce, hostinec 20. 3. 1997, 23:11:01 Adolf Syráno si sadol na svoje zvyčajné miesto. Po chvíli si uvedomil, že na jeho obľúbenej stoličke už sedí niekto iný. Obzrel sa a zbadal, že mu na krk dýcha Michael Jackson, miestny opravár technického zariadenia JRD. Syráno vedel, že Jackson, osoba opradená chýrmi o veľkom bohatstve a zakladaní požiarov, ho nemá rád, tak sa mu zosunul z kolien a sadol si k vedľajšiemu stolu. Jackson, miestnymi ľuďmi zvaný tiež Deco, dopil svoje poldeco a odišiel. Adolf objal v dlani malé pivo a uchlipol si. Zrazu pocítil naliehavé nutkanie. Už si myslel, že to nevydrží, ale pri predstave WC v hostinci si povedal, že vydrží domov; o čom sa aj zdôveril hostinskému. Opustil budovu hostinca. V ten večer ho videli naposledy. Gadžovce, dom Adolfa Syrána 20. 3. 1997, 22:59:59 Valika Syránová háčkovala. Mimovoľne sa pozrela von a naskytol sa jej nervydrásajúci pohľad: Sused jej kradol zo stromu jablká z lanskej úrody a vedľa jablone horela latrína. Privolaná polícia zistila, že Elvis Presley kradol z jablone jablká každých desať dní. Práve, keď bol na strome, vznietila sa latrína. Nevidel za tým nič podozrivé, lebo stále, keď šiel kradnúť jablká, potkol sa o vyčnievajúcu dosku latríny. Vtedy si v duchu želal, „žeby Lucifer uderil do latriny aj zos fšeckyma čertama". Nuž, nazdával sa, že jeho vrúcna prosba bola vyslyšaná... ...pokračovanie... Košice (TASER): Generálny riaditeľ Nestle Foods potvrdil, na tlačovej konferencii, že existujú plány nakrútiť na Luníku IX reklamu na Snickers. Scenár: Občan bakelytovej pleti v oblečení, ktoré mohlo byť pred rokom čisté, vojde do samoobsluhy. Náhlivo podíde k polici so sladkosťami, zoberie si nenápadne tyčinku značky Snickers a odbehne preč. Mladá predavačka, ktorá celú drámu sleduje z diaľky, pošepne vedúcemu: „On nezaplatil". Vedúci: „To nikdy nerobia". Poradna doktora Brava TENKRÁT PO X-TÉ (skutečný příběh) Jednou na diskotéce jsem se zeznámil s dívkou, která měla patnáct (do důchodu). Vypadala jako můj idol Alice Cooper, i když moc vlasů neměla. Pozvala mě na šťávu a bavili jsme se o heavymetalu a rejčetech. Bylo nám fajn. Pak mě pozvala k sobě domů a já šel. Odskočil jsem si na záchod. Když jsem se vrátil, byla jenom ve slipech a v pátém měsíci. Usmála se na mne svýma třema zubama a řekla: „Ukaž mi tu svou okurečku". Byl to šok. Řekl jsem jenom „Punk's not dead", vyvrátil jsem šťávu a utekl jsem. Když jsem se z toho spamatoval (tak za tři minuty), vrátil jsem se na diskotéku. Tam ke mě přišel jeden kluk, vůbec ne můj typ, připomínal mi Petra Muka. Byl to můj szpolužák Szilárd Németh. Pozval mě na kolu a pak jsme spolu tancovali ploužák. Mezičasem jsem zistil, že je to jeho ségra Ildikó Németh. Vypadala přesně jako její bratr, jenom měla o jednu nohu míň. Zamiloval jsem se do ní. Několikrát jsme byli spolu v metru, v posilovně a na šťávu. Jednou jsme přišli k nám domů, rodiče byli mrtvý. Zažehli jsme svíce a povídali jsme si o francouzském jadrovém programu a výsledcích v slovenské futbalové lize. Pak jsem do ní vnikl. Za půl hodiny se mně zeptala, jestli to nechci skusit penisem. Byl to šok. Řekl jsem jenom „Punk's not dead", vyvrátil jsem šťávu a utekl jsem. Jěště jsem nebyl ani u výtahu, když jsem si spoměl na své předchozí sexuální dobrodružství. Náhodou jsem u sebe měl celkem solidní okurečku, tak jsem se vrátil. Ildikó seděla na posteli a brěčela. Řekl jsem jí, že ji fakt moc miluju a udělám, co bude v mých silách. Taky jsem to pak udělal a po styku mně pochválila, že jsem lepší než Slovan Bratislava. Velice si cením tohoto krásneho hodnocení a s Ildikó to tahám dodnes. P.S.: Po pohřbu mých rodičů se ke mně Ildikó nastěhovala a co nevidět budeme mít miminko. Ildikó chce, aby se jmenovalo Slovan, jestli to bude kluk, nebo Bratislava, jestli to bude holka.
FŠECKO O VIKE VIKA O SEBE M: Povedz mi niečo o sebe. Ako by si sa chrakterizovala, aké sú tvoje dobré a zlé vlastnosti? V: Práve tejto otázky som sa bála, ale aj som ju očakávala a normálne som sa na ňu pripravovala... Vieš čo, myslím si o sebe, že som náladová. A práve to je na tom to blbé, že keď je človek náladový, tak keď má dobrú náladu, tak si myslí, že je celkom OK, ale keď má zlú, tak stojí za... nič. Páči sa mi na mne, že sa viem pretvarovať (smiech) a ešte, že sa stále smejem. Nepáči sa mi na mne všetko ostatné, aj vrátane toho, čo som povedala. M: Svoje chybičky a zlozvyky sa teda snažíš zatajiť? V: No samozrejme! Zlozvyky, ... ja neviem, mňa momentálne nič nenapadá, asi som taká ideálna. Ale napríklad, stále sa škriabem. M: Čo máš rada a čo nie? V: Mám rada čiernu farbu, rada chodím do lesa. Rada oddychujem pri hudbe alebo prechádzkami. Či sama, alebo nie, to závisí od nálady. Niekedy mám chuť byť sama a niekedy nie. Mám rada Depeche a Cure... Keď počúvam Depeche a Cure, začínam sa zamýšľať nad ich textami a potom to väčšinou skončí veľmi zle. M: Ako to myslíš? Mávaš z toho depresie? V: Presne, presne tak. Len tak si pomyslím, že... proste, chytí ma svetabôľ. M: V rozhovoroch, alebo v spoločnosti, v čom sa cítiš istá a v čom nie? V: Vôbec neviem napríklad, keď sa rozpráva o politike, že o čom je reč, a tiež o futbale. To sa nechytám. A v čom sa chytám... téma: škola (smiech). M: Škola, to je tvoja obľúbená téma? V: (Smiech) Čo si. Nie, nie. Chytám sa v téme o medziľudských vzťahoch. M: Čo tvoji kamaráti, kamarátky? V: S kamarátmi som spokojná. Z dievčat je to napr. Eva, aj keď je to tak ďaleko (Eva ostane stále Eva) a potom v poslednej dobe je to Ivana Jendželovská. A čo sa mi na nich páči? Že sú také, aké sú. Nakoniec, poznáš ich, takže približne vieš. M: Približne viem. VIKA O SNOCH M: Aký bol tvoj najkrajší splnený sen? V: Splnený sen... Bolo ich samozrejme viac, no teraz si spomínam iba na jedno. Tak samozrejme, bolo to to, že som sa dala dokopy s Rojom. Takže to bol jeden taký splnený sen. A potom to, že som sa dostala na vysokú školu, to bol tiež z istého pohľadu splnený sen... A potom, samozrejme, že mám priateľov a tak. M: Takže si vlastne spokojná a vyrovnaná. V: Nie, nie, nie, myslím si, že nie som ani spokojná, ani vyrovnaná, ale mojim životným snom a cieľom je práve byť vyrovnaná a spokojná. No chýba mi ešte harmónia v sebe samej - síce sú obdobia, keď ju mám, ale potom sa to znova obráti a cítim sa rozladená. M: A povieš mi aj nejaký divný sen, čo si mala (to pre VicEnzieho...) V: Ako myslíš, čo sa mi snívalo? Že ma naháňala striga s fúrikom, lebo ma chcela zjesť a ja som sa jej strašne bála; kvôli tomu si to pamätám. To sa mi snívalo len raz, bola som ešte strašne malá. V tom sne som vbehla do nejakého bloku a privolala výťah, ale ten výťah bol práve pokazený. Zobudila som sa celá spotená. Bol to taký hnusný sen. VIKA O BUDÚCNOSTI M: Ako si predstavuješ sama seba o dvadsať rokov? V: Jéžiš. Budem bohatá, budem mať štyri deti - lebo tri je pre mňa málo a päť už je veľa. Neviem prečo, ale veľmi sami páči tá štvorka. Možno preto, lebo je to párne číslo. Chcela by som, aby som mala troch chlapcov a jedno dievča, a aby to dievča bolo najmladšie. M: A vravela si o tom aj Rojovi? A čo on nato? V: Hej, hej, hej. On chce mať nula až jedno. Vieš, možno mi leží na srdci to, že je teraz populačný prírastok záporný... chcem to zmeniť (smiech). Akurát ja, chápeš! M: Predstavuješ si sama seba niekde v kuchyni? V: Nie, nie. Budem na to niekoho mať. A chcem byť štíhla, a chcem byť pekná, taká udržiavaná, a moderná, a chcem byť inteligentná, chcem sa vypracovať. Chcem byť vyrovnaná - tak si predstavujem samu seba. A chcem viesť taký usporiadaný život, niekde na okraji veľkomesta, s výhľadom na celé mesto. M: Myslíš, že sa ti to splní? V: Tak, ako, podľa mňa sny sú nato, aby ich človek plnil. Samozrejme, prečo by nie? M: A akými prostriedkami to chceš dosiahnuť? V: To je tak: Prvý krok bol, že som sa dostala na vysokú školu ekonomickú. Druhý krok bude, že si nájdem bohatého muža... M: Počkaj, počkaj, do toho nejak ten Rojo nezapadá... V: (Smiech) ...Tak keď mu na mne veľmi záleží, tak sa bude veľmi snažiť, aby bol bohatý. Ale úplne ideálny manžel by bol taký, ktorý by mal veľa peňazí a málo zdravia, no nie? (smiech...) VIKA O ŠROBÁRKE M: Nemáš chuť niekedy sa vrátiť na Šrobárku? V: Nie. Vôbec. M: Prečo? V: Ja si myslím, že každá etapa v živote človeka začne, vyvrcholí a skončí. Vravela to ešte niekedy Katrena na Šrobárke. Ale čosi také, samozrejme, nechcem dopustiť v medziľudských vzťahoch. Nechcem, aby to platilo napríklad pre vzťahy s priateľmi, alebo podobne. Na Šrobárku ma späť ale už nič neťahá. Ale, na druhej strane, myslela som, že po príchode na vyšku nadviažem nejaké nové vzťahy, ale v podstate u mňa nastal návrat k triede - lebo, s kým sa tam kamarátim? Peťo, Miloš, Sedlo, VicEnzie, a teraz aj Ivana a Marek Peterčák. M: Aké sú tvoje najkrajšie spomienky na strednú školu? V: Vieš, veľmi sa mi páčil druhý ročník, keď sme sa tak flákali, vieš, tak skupinovo. Hrávali sme biliárd a chodili sme na disky. A veľmi dobrú spomienku mám tiež na Levoču. Podľa mňa tam bolo super, veľmi sa mi to páčilo, bolo tam tak veselo. Najkrajšie spomienky mám na triedne akcie, trebárs aj narodky u Mokyho a podobne. VIKA O PARTNEROCH (?) M: Okolo teba sa točilo vždy veľa chlapcov, no o tom, čo sa deje málokto vedel. Prečo to ticho? V: Neviem, prečo si myslíš, že okolo mňa chodilo stále veľa chlapcov. No je to lichotivé (smiech). No dajme tomu, že hej. Myslíš, že som mala prísť pred triedu a povedať: chodím s tým, a s tým? Vieš, nerada rozprávam o svojom osobnom živote, ani nevieš, akú dlhú cestu som prekonala, kým som sa dala na toto interview. Musela som sa vyslovene prekonávať. M: Dík, to je od teba milé, ja by som sa na to možno neobetoval. V: Vieš, ide o to, že keď to urobili druhí, prečo by som ja mala vymýšľať. M: Vďaka, to si vážim. Mohla by si aspoň trochu osvetliť svoj ľúbostný n-uholník: Kubík, Marek Selecký, Peťo Varholák, Rojo, ... Napríklad ich môžeš zoradiť, napríklad podľa výkonnosti (smiech)... V: (Smiech) Výkonnosti, ...No, to by potom nebolo poradie. Všetkých mám rada aj teraz, teda nejaké rozdiely sa nedajú robiť, ale osobitnú úlohu zohráva Rojo. Rojo je Rojo. M: Rojo je šťastný víťaz? V: Hej. No nie je to pucka? M: Nechápem, prečo? V: No, toľkí sa snažili. M: No fajn. Tak ich zoraď aspoň podľa časového sledu. V: Jarči, Rojo, Kubík, Marek Selecký, Peťo Varholák - v tomto poradí som sa s nimi tak "dobre" zoznamovala. M: A teraz zase Rojo? Ako dlho to už trvá? V: Do Roja som sa zaľúbila na konci druhého ročníka. Potom asi v treťom ročníku, cez prázdniny medzi tretím a štvrtým, sme sa dali dokopy, chodili sme spolu takých 7-8 mesiacov, potom sme sa rozišli, a teraz to trvá opäť od Vianoc. M: Ktoré vlastnosti sú pre teba u chlapca (resp. muža) dôležité? V: Aby ma vedel počúvať. Nie, aby ma chápal, len aby rešpektoval moje názory, správanie - aby ma bral ako celok. A hľadám útočište. Vo vzťahu dvoch ľudí považujem za veľmi dôležitú dôveru. Niektorí by povedali, že je dôležitá láska, ale - aj keď je - nie je všetko. Napríklad, keď sme sa prvýkrát s Rojom rozišli, ľúbili sme sa, no napriek tomu sme sa rozišli. M: Bolo to dôverou? V: Nie, žeby sme si nedôverovali, ale neboli sme na to jednoducho ešte zrelí. M: Čo ťa na ňom priťahovalo? V: Bola to jeho povaha. Bol taký senzitívny, vnímavý. Vedel sa vcítiť do mojich pocitov a vždy ma odhalil, mohla som sa maskovať, ako som chcela. Pucka jedna (smiech)! Páčia sa mi jeho myšlienky, ...je dobrý ako celok. KLASIKA A ODKAZ NA ZÁVER M: Ešte tu mám jednu otázku, je to naša klasika. V: Vieš čo, je ti na ňu neodpoviem. A keď, som kozorožec (smiech). M: Čo odkážeš našim čitateľom? V: Pôvodne som im chcela odkázať, že pri interview je základ povedať veľa a nepovedať nič. Ale nemám ten dojem, že som nič nepovedala. Tak im odkazujem: Majte sa radi.
TOP SIEBEN Muco, Muco, Muco Muco, Muco, Muco Muco, Muco, Muco Ty si ale suchý.                                 E? Čaute tehly!     Bol raz jeden kráľ a ten celý týždeň nerobil nič iné, len pil, lebo víno mal veľmi rád. A keď nebolo víno, bola mu dobrá aj vodka (a bodka).     Ale TOP 7 nie je rozprávka. TOP 7 je hitparáda. TOP 7 má sedem pesničiek a tri roky. A ja už mám dvadsať rokov.     Z toho jasne vyplýva, že nemám čas, ani náladu sledovať hudbu. Mám aj iné starosti. Napríklad zápočet zo štatistiky, prázdnu peňaženku a pod. A je tu ešte jeden problém: neviem prečo, ale zdá sa mi, akoby dni trvali podozrivo krátko. Nič nestíham. No ale, hlavne, že je pohoda. Chápete to? Ak nie, máte smolu, lepší už nebudem. Iba ak horší.     Ja viem, že som trápny ako zdochnutá lastovička, tak vás už ďalej nebudem obťažovať a končím. Toto je už skutočne posledný Stojan (možno...) Wat Aynil     P.S.: Prestal som na staré kolená piť a fajčiť, vôbec nenavštevujem pohostinské zariadenia nižších cenových skupín a možno začnem znova hrať DrD.     Cítim, že niečo nie je v poriadku.     Asi sa pôjdem dať vyšetriť.     A ten kráľ sa napokon upil k smrti. ...fool for the lifetime
SEN TRY THE REAL THING Keď som sa vykakal, odišiel som do školy. V autobuse bolo plno ľudí, ale ja som si aj tak našiel miesto, keď som Zázračnicou utrel pot na čele jedného bradatého pána v stredných rokoch, ktorý sedel pri okne. Ani sa mi nepoďakoval, len sa na mňa škaredo pozrel a vystúpil cez okno. Ostatní cestujúci, za ním chvíľu hľadeli a potom rýchlo vystúpili cez dvere. V autobuse som zostal sám, pretože medzi vystupujúcimi sa ocitol i vodič. Sadol som si za volant a vybral som sa za cestujúcimi. Keď som svoj Ikarus rozmakal na štyridsiatku, nikto mi už nestačil. Zapol som stierače a pred sebou som uvidel kočiarik, ktorý si to hasil dole Furčou. Bol rýchlejší ako ja, nuž som pridal. Pred prvou zákrutou ma začalo zaujímať, ako kočiarik vybočí. Nevybočil. S hrejivým pocitom víťazstva som sa doviezol pred školu. Prednou maskou svojho červeného harmonikového tátoša som vybozkával riaditeľkino auto, ktoré od radosti poskočilo, objalo strom a vzápätí zmenilo tvar i jazdné vlastnosti. Vystúpil som z autobusu a vošiel som do školy. Na vrátnici ma privítala moja triedna profesorka v tom zmysle, že sa mám zapísať do knihy návštev a odložiť "palicu". Ja som však okrem Zázračnice v ruke nič nemal. Trpezlivo som sa jej to snažil vysvetliť a svoj výklad som dopĺňal živou gestikuláciou. Asi to zle pochopila, lebo keď som ju pustil, rozbehla sa k riaditeľni. Zostal som na vrátnici sám a ja som nechcel byť sám, tak som sa pobral na hodinu fyziky. Keď som vošiel do triedy, vyučujúci tam nebol, ale všetci všetci vášnivo rozoberali brutálny útok na nášho p. p. Šolca v autobuse. Započúval som sa do rozprávania a pomyslel som si, že ten príbeh s bejzbolkou a vyletením z autobusu som už kdesi počul. Dlho som však nad tým nehĺbal, pretože môj zrak spočinul na triednej profesorke, ktorá sa znenezdajky objavila vo dverách aj s dvoma chujami v zelených uniformách a ukazovala na mňa trasúcim sa prstom. Hneď som pochopil, že to nie sú mimozemšťania. Vyzvali ma, aby som im odovzdal palicu, že mi potom povedia moje práva. Ja som však nemal žiadnu "palicu" a ani záujem dozvedieť sa svoje práva. Vyzval som ich, aby nerušili vyučovací proces, na čo na mňa veľmi škaredo pozreli a potom si medzi sebou čosi pošepkali. Nemám rád, keď sa niekto správa v spoločnosti netaktne a šepká. Videl som, že dohovárať im nemá zmysel, tak som použil svoj osvedčený trik, ktorý nazývam "zubár" a opustil som budovu školy. Pred bránou školy som uvidel plagát, na ktorom stálo, že je v meste cirkus. Potešil som sa, znechutene som povyberal zo Zázračnice zbytky chrupu tých dvoch chujov a šiel som si kúpiť lístok na popoludňajšie predstavenie.
MC VIKTOR & PJ MAŤO featuring D.O. ČREVO (1) Neviem, či je to dobré, alebo nie moje črevo si so mnou robí, čo chce aspoň to skúša - a čo duša aspoň to skúša - a-ha! (2) Nevie, kedy má dosť a nepovie nie k dobrému jedlu ho ženie pokušenie aspoň to skúša - a čo duša aspoň to skúša - a-ha! (R) Zletel ku mne anjel strážny kričal na mňa, že sa zblázni z toho, koľko žrať potrebujem z toho, koľko zjem a vytikujem (3) Kvôli črevu som včera dostal salmonelu dnes už nemám, nemám chuť vôbec na večeru iba to skúšam - a čo Dušan? "Ja to tiež skúšam - a-ha!" (R) (4) Črevo nevie, kedy má dosť a nepovie nie k dobrému jedlu ho ženie pokušenie stále si trúfa - a čo duša - tá si už zúfa - a-ha! Lebo črevo by stále jedlo, pilo a tykovalo len by grgalo, dobre sa malo a stále sa prežieralo a všetko je mu, všetko je mu málo...
Akty G KAUZA GADŽOVCE '97 Volám sa Lišiak Máldr a som agentom úradu pre vyšetrovanie pri okresnej veterinárnej stanici v Gumovciach. To, čo si budete mať možnosť prečítať, sú zápisky z môjho denníka. 21. 3. Volali mi z fízlarne v Gadžovciach a požiadali ma o pomoc pri pátraní po nejakom zmiznutom psovi. Povedal som im, že volajú zlé číslo a zložil som. 22. 3. Skalyjová mi oznámila, že mi volali z Gadžoviec. Keď som sa spýtal, či zdochol pes, ironicky poznamenala, že niekomu zhorela pod zadkom latrína. Vstal som z postele. Vlastne, Skalyjová mi povedala, aby som sa odpichol. Doslova povedala: „Odles, ty kádžo". Neznášam, keď Skalyjová pletie prácu do nášho súkromia. Dal som jej to najavo tým, že som jej skryl nohavičky. Pri obliekaní potom vysvitlo, že Skalyjová nohavičky má, len ja nemám slipy. 23. 3. Služobným traktorom Zetor Taurus sme sa presunuli do Gadžoviec. Zastavili sme sa pred miestnym pohostinstvom, kde som si dal asimilačných päť pív. Keď som sa úplne asimiloval, presunuli sme sa na miestnu fízlareň. Fízel v službe ma oboznámil so situáciou. Povedal, že nič nevie. Ja som povedal, že dobre a viac si už nepamätám. 24. 3. Zobudil som sa na záchytnej stanici miestnej fízlarne. Na vedľajšej posteli ležal Elvis Presley. Spýtal som sa ho, ako to bolo s tou latrínou. Tiež povedal, že nevie. Ja som opäť povedal, že dobre a infiltroval som ho do steny. Keď sa odlepil, tak si spomenul. Po jeho monológu mi začalo byť jasné, že mám do činenia s paranormálnou aktivitou. Elvis sa totiž viackrát zmienil o akejsi príšere. Všetko nasvedčuje tomu, že je to buď Skalyjová, alebo Michael Jackson. Skalyjová má alibi. 25. 3. Pocítil som, že hladina asimilácie v krvi poklesla a hneď ráno som si šiel kúpiť okenu. Zašiel som k Syránovcom. Dvere mi otvoril Michael Jackson v negližé. Pozval ma ďalej a ponúkol ma kávou. Pri neformálnom rozhovore som si nenápadne vymenil šálku s Valikou Siránovou, ktorá bola tiež účastníčkou konverzácie. Kávu som dopil len ja a Jackson. Zatkol som Jacksona. Ani neviem prečo. 26. 3. Dal som Skalyjovej urobiť pitvu Valiky. Skalyjová v nej našla: otvárak, vodovodnú batériu, sadu hracích kariet, bedmintonovú raketu a zmiznutého psa. Po analýze som sa jej spýtal, čo tá káva. Skalyjová hlesla, že ňou počastovala miestneho farára Duchovného. Toho som si pri vstupe do pitevne všimol vystretého na stole vľavo. Prečo musela Valika Syránová zomrieť? Súvisí nejako smrť Duchovného a Valiky Syránovej? Kto podpálil latrínu? Spravil to Elvis? Prečo by to robil? Kde zmizol Syráno? Bol na tej latríne? Abo ňe? A čo Jackson? Prečo som ho zatkol? A prečo som udrel Elvisa? Prečo som skryl Skalyjovej svoje slipy? A prečo som chodil do pomocnej školy? Čo som k#k#t? A prečo som traktorom prešiel cyklistu? Musel som fakt zabiť svoju sestru? A čo moja ostatná rodina?! Prečo? Prečo? Prečo??? Tu sa Máldrove poznámky (na čas) končia. Ja nám známe len toľko, že sa psychicky zrútil a bol prepustený zo služby. Skalyjová odhalila Jacksonove nekalé úmysly. Pod domom Syránovcov sa nachádzalo veľké ropné ložisko, ktorého sa chcel zmocniť. Čierne zlato presakovalo až do latríny. Pri Syránovej veľkej potrebe došlo k expózii vyvolanej syntézou ropy a zvyškov fazuľového gulášu. Michael Jackson bol za vraždu Valiky Syránovej odsúdený na doživotie, no trest si odpykával len krátko, lebo 1. apríla 1997 sa rozpadol. Elvis Presley sa spokojne vrátil do hrobu s vedomím, že jeho dcéru "už ten bastard podvádzať nebude". Skalyjovú povýšili a bude dostávať trinásty plat.