Stojan 0 Stojan 1
Stojan 2
Stojan 3
Stojan 4
Stojan 5
História
Aktivity
Autori
Novinky
TO NAJLEPŠIE
 |
VIKTORKO | MARTINKO | ||
|
|
1. |
Bájka | Bájka |
2. |
SEN | Akty G | ||
3. |
Z VicEnzieho rastie fešák | SEN | ||
4. |
SEN 2 | SEN 2 | ||
5. |
Most | Fšecko o Vike | ||
6. |
Akty G | Interview s Denisou | ||
7. |
Bájka | Tenkrát po x-té | ||
Dvaja žraloci sa rozhodli, že zjedia strážcu majáka, ktorý sa každé ráno kúpaval v príboji a potom chodil na ryby. Mal starú loďku, a aký bol mocný, taký bol sprostý. A slabý teda nebol. V tej loďke, starej loďke, bolo rybárske náčinie a veslá.
Svitol deň a milý strážca zaspal, lebo si zabudol pred spaním natiahnuť budík na pol šiestu. O šiestej prišiel na breh domorodec menom Čóro a uvidel loďku. Bola to stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Nebolo pochýb, že je to loďka mocného strážcu majáka. Čóro však vôbec netušil, že za jeho chrbtom je v skalách učupený stometrový maják, preto ho ani nenapadlo, že je na blízku nejaký človek, a už vôbec netušil, že by to mohol byť mocný strážca majáka. Čórovi však nešlo do hlavy, prečo je na brehu mora loďka, presnejšie stará loďka, v ktorej je rybárske náčinie a veslá. Mimochodom, Čóro tiež nepatril medzi slabých ľudí. Napadlo ho, že by sa mohol poobzerať v nádeji, že neuvidí niekoho, komu by loďka, stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá, patrila.
Pozrel sa doprava a uvidel piesok a vodu. Hneď prišiel na to, že to sa morské vlnky opojené príbojom ihrajú na pieskovej pláži, a potešil sa, objaviac v sebe poeta. Pozrel sa doľava a uvidel piesok a vodu. V okamihu mu bolo jasné, že to sa morské vlnky opojené príbojom ihrajú na pieskovej pláži. Zrazu ho však napadlo, že poetom bol, keď sa pozeral doprava, ale vôbec ho to neznepokojilo. Nenašiel totiž dôvod, prečo by sa morské vlnky opojené príbojom nemohli ihrať na pieskovej pláži vpravo aj vľavo. Keď už nič iné, aspoň sa potešil dvakrát, objaviac v sebe poeta. Čóro sa prebral zo zamyslenia a pozrel sa dopredu, uvidiac dve žraločie plutvy rozrážajúce zrkadlo mora. Usúdil, že uvidel viac ako jednu žraločiu plutvu, preto si pomyslel, že žralokov je istotne viac. Obzrel sa dozadu a uvidel skaliská s majákom na samom vrchu. Začal uvažovať o tom, načo by bola majáku loďka, stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Nakoniec na to neprišiel, tak nasadol do loďky, starej loďky, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Bol veľmi unavený, pretože v ten deň priveľa rozmýšľal a tak zaspal.
Ani sa mu neprisnilo, že keby bol býval včera jedol, bola by to bývala jeho posledná večera.
Medzitým sa zobudil mocný strážca majáka a uvidel, že je niekto v jeho loďke, starej loďke, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Podišiel k loďke, starej loďke, v ktorej bol Čóro, rybárske náčinie a veslá a takto povedal Čórovi: "Zabijem ťa, ty čóro." Potom ho zabil a vyhodil z loďky, starej loďky, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Neobzeral sa doprava, doľava, ba ani dozadu, pretože on bol ten, komu patrila loďka, stará loďka, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá. Nasadol do loďky, starej loďky, v ktorej bolo rybárske náčinie a veslá a šiel chytať ryby. Keď odplával od brehu, loďku, starú loďku, v ktorej bolo rybárske náčinie, veslá a mocný strážca majáka prevrátili dvaja žraloci a zjedli strážcu majáka.
Presne tak, ako sa rozhodli.
KAUZA GADŽOVCE '97
Volám sa Lišiak Máldr a som agentom úradu pre vyšetrovanie pri okresnej veterinárnej stanici v Gumovciach. To, čo si budete mať možnosť prečítať, sú zápisky z môjho denníka.
21. 3.
Volali mi z fízlarne v Gadžovciach a požiadali ma o pomoc pri pátraní po nejakom zmiznutom psovi. Povedal som im, že volajú zlé číslo a zložil som.
22. 3.
Skalyjová mi oznámila, že mi volali z Gadžoviec. Keď som sa spýtal, či zdochol pes, ironicky poznamenala, že niekomu zhorela pod zadkom latrína. Vstal som z postele. Vlastne, Skalyjová mi povedala, aby som sa odpichol. Doslova povedala: „Odles, ty kádžo".
Neznášam, keď Skalyjová pletie prácu do nášho súkromia. Dal som jej to najavo tým, že som jej skryl nohavičky.
Pri obliekaní potom vysvitlo, že Skalyjová nohavičky má, len ja nemám slipy.
23. 3.
Služobným traktorom Zetor Taurus sme sa presunuli do Gadžoviec. Zastavili sme sa pred miestnym pohostinstvom, kde som si dal asimilačných päť pív. Keď som sa úplne asimiloval, presunuli sme sa na miestnu fízlareň.
Fízel v službe ma oboznámil so situáciou. Povedal, že nič nevie. Ja som povedal, že dobre a viac si už nepamätám.
24. 3.
Zobudil som sa na záchytnej stanici miestnej fízlarne. Na vedľajšej posteli ležal Elvis Presley. Spýtal som sa ho, ako to bolo s tou latrínou. Tiež povedal, že nevie. Ja som opäť povedal, že dobre a infiltroval som ho do steny. Keď sa odlepil, tak si spomenul.
Po jeho monológu mi začalo byť jasné, že mám do činenia s paranormálnou aktivitou. Elvis sa totiž viackrát zmienil o akejsi príšere. Všetko nasvedčuje tomu, že je to buď Skalyjová, alebo Michael Jackson.
Skalyjová má alibi.
25. 3.
Pocítil som, že hladina asimilácie v krvi poklesla a hneď ráno som si šiel kúpiť okenu. Zašiel som k Syránovcom. Dvere mi otvoril Michael Jackson v negližé. Pozval ma ďalej a ponúkol ma kávou. Pri neformálnom rozhovore som si nenápadne vymenil šálku s Valikou Siránovou, ktorá bola tiež účastníčkou konverzácie.
Kávu som dopil len ja a Jackson.
Zatkol som Jacksona. Ani neviem prečo.
26. 3.
Dal som Skalyjovej urobiť pitvu Valiky.
Skalyjová v nej našla: otvárak, vodovodnú batériu, sadu hracích kariet, bedmintonovú raketu a zmiznutého psa. Po analýze som sa jej spýtal, čo tá káva. Skalyjová hlesla, že ňou počastovala miestneho farára Duchovného. Toho som si pri vstupe do pitevne všimol vystretého na stole vľavo.
Prečo musela Valika Syránová zomrieť? Súvisí nejako smrť Duchovného a Valiky Syránovej? Kto podpálil latrínu? Spravil to Elvis? Prečo by to robil? Kde zmizol Syráno? Bol na tej latríne? Abo ňe? A čo Jackson? Prečo som ho zatkol? A prečo som udrel Elvisa? Prečo som skryl Skalyjovej svoje slipy? A prečo som chodil do pomocnej školy? Čo som k#k#t? A prečo som traktorom prešiel cyklistu? Musel som fakt zabiť svoju sestru? A čo moja ostatná rodina?!
Prečo? Prečo? Prečo???
Tu sa Máldrove poznámky (na čas) končia. Ja nám známe len toľko, že sa psychicky zrútil a bol prepustený zo služby. Skalyjová odhalila Jacksonove nekalé úmysly. Pod domom Syránovcov sa nachádzalo veľké ropné ložisko, ktorého sa chcel zmocniť. Čierne zlato presakovalo až do latríny. Pri Syránovej veľkej potrebe došlo k expózii vyvolanej syntézou ropy a zvyškov fazuľového gulášu.
Michael Jackson bol za vraždu Valiky Syránovej odsúdený na doživotie, no trest si odpykával len krátko, lebo 1. apríla 1997 sa rozpadol. Elvis Presley sa spokojne vrátil do hrobu s vedomím, že jeho dcéru "už ten bastard podvádzať nebude".
Skalyjovú povýšili a bude dostávať trinásty plat.
Surový Entertainment Nezbedníka
Pozrel som si zopár častí Beavisa a Buttheada a pochopil som, aký nudný život žijem.
Nuž, zbehol som do obchodu kúpiť bejzbolovú pálku a cestou domov som hneď vylepšil fasádu jednej vráskavej babke, ktorú každý volá Tereza. Ani veľmi neprotestovala, len si ľahla a začala sa opaľovať. O chvíľu ju už nebolo vidieť, lebo začalo dosť husto snežiť.
Pri bloku som stretol kamoša, zopár som mu preťal po chrbte a opýtal som sa ho, ako sa má. Tiež len hlúpo mlčal, tak dostal ešte dve po bruchu,aby sa vyrovnal. Ale nič nevravel, tak som ho tam nechal. Vyzeral dosť unavene.
Prišiel som domov, zbil som sestru a vypil pol litríka Moskovskej. Zistil som, že sa nejak rýchlo stmieva, tak som ešte pred súmrakom vybehol opäť von. Kamoša som už nevidel, ale kútikom oka som zazrel, ako za rohom mizne čierna sanitka.
Vybral som sa do mesta a cestou som stretol nejakého uniformovanca v bielom aute so zeleným pásikom. Ukázal mi Terezinu fotku, ako sa opaľuje v snehovom záveji, a nepekne na mňa zazrel, nuž som mu dal zo päť po krížoch, aby jej až tak nezávidel. Spýtal som sa ho, či si môžem nechať tú fotku, ale on len do vysielačky huhňal čosi o posilách a ochrnutých nohách.
Veľa srandy s ním už nebolo, tak som mu na auto zhodil telefónnu búdku a šiel som svojou cestou.
Všimol som si, že na druhej strane cesty práve ďeťúrence hrajú futbal. Aj so mnou nás bol nepárny počet, preto som navrhol, aby jeden z nás robil rozhodcu. Nikto nechcel, tak som povedal tomu najmenšiemu, aby ním bol on. Ten však na to vôbec nereagoval a mňa zaujímalo, prečo. Ostatní ma upozornili, že sa mu asi zle rozpráva, keď ho držím vo vzduchu za vrchnú peru.
To som už ale začul zvuk, ktorý mi pripomínal drnčanie budíka. Opatrne som otvoril jedno oko a zistil som, že je to fakt drnčanie budíka. Šiel som sa umyť a potom som otvoril aj druhé oko, lebo televízor sa zle pozerá jedným okom.
Pozrel som si zopár častí Beavisa a Buttheada a pochopil som, aký nudný život žijem.
Nuž zbehol som do obchodu kúpiť bejzbolovú pálku. Hh. Hh.
Prišiel som domov z mesta a cestou som vo výťahu zasekol suseda. Zbil som sestru, lebo v obchode, do ktorého ma poslala, som vôbec nenašiel bejzbolovú pálku. Dokonca ani ten obchod som nenašiel. Bol som troška bez nálady, tak som ju zavesil na lampu a začal som jej štekliť chodidlá plameňom zapaľovača. O chvíľu som však prestal, lebo sa tak nahlas smiala, až sa jej z nôh dymilo. Odniesol som ju na balkón a položil na dlážku, kde som pre ňu včera zhotovil búdu. Potom som zistil, že tam balkón nie je, tak som zobral lopatu a šiel som sa sestry dole spýtať, prečo ma na to neupozornila. Úplne som pritom zabudol na to, že keď mi včera prezradila, kde je obchod s bejzbolkami, zapchal som jej ústa trenírkami a potom som si ich vyzliekol. Bolo to na mňa priveľa, tak som si trenírky znova obliekol, vybral som jej ich z úst a pobral sa preč.
O tretej som prišiel k múzeu a vošiel som dnu, aby som si pozrel nejaké obrazy. Vrátnik však tvrdil, že majú zatvorené, tak som len zdvihol dva prsty na pozdrav, až mu zmizli oči. Lepšie som sa naňho pozrel a pochopil som, že zaspal v službe (teraz už hej). Začal som ho kriesiť. Musel však byť veľmi opitý, pretože ho nezobudilo ani to, keď som mu svojim zapaľovačom vylepšil obočie a odstránil chĺpky v nose. Opilcov nemám rád, tak som sa pobral svojou cestou. Ešte som stihol zachytiť pach pripáleného mäsa. Na okamih som si pomyslel, že niekomu prihorel obed. Hneď som to však zamietol, lebo boli tri hodiny ráno.
Potuloval som sa len tak bezcieľne po ulici, keď som odrazu uvidel bejzbolovú pálku. Ležala len tak voľne pohodená v čejsi ruke. Pálku som si zobral a ruku som zahodil do smetia, až z bedne trčali len nohy. Boli smiešne vykrivené, tak som ich upravil tak, aby špičky stáli oproti sebe. Robil som to presne podľa svojich nôh.
Potom som si spomenul na suseda, ktorého som zasekol vo výťahu. Zišlo mi na um, že sa mu pochválim, čo som našiel. Dosť na tom, prišiel som k výťahu a pozdravil sa. Potom susedovi asi prišlo zle, lebo si chcel ľahnúť. Vo výťahu však bolo málo miesta, tak som ho jednou ranou premiestnil pred výťah. Započúval som sa do rinčania skla a potom som do kabíny veľkými písmenami vypálil svoje meno, ale mäkké i som nahradil ypsilónom, aby nik nespoznal, koho je to meno. Zrazu zhasla žiarovka.
Čakal som, že sa prebudím, vôbec to však nebol sen. Dal som si dole prilbu virtuálnej reality a šiel som na WC kakať.
Z VicEnzieho rastie fešák
Veru tak. Sám mi to povedal. Začal som si ho lepšie všímať a môžem to potvrdiť. A tu sú dôkazy pre neveriacich:
Po prvé: VicEnzie je športovec. Včera, keď sme hrali futbal, trikrát kopol svojimi trieskami do lopty, a raz ju dokonca trafil. Nanešťastie, bol z toho vlastňák jak tuleň. Ale aj tak všetci tlieskali. A na volejbale je ešte populárnejší. Vždy, keď ideme hrať, zvádza sa o neho tvrdý boj. Je ťažké rozhodnúť s kým má hrať, lebo potom je už víťaz jasný. VicEnzie hrá tak šialene, že si vyslúžil prezývku Koncový hráč. Vie totiž efektne ukončiť každú sľubnú akciu.
Po druhé: Večne vyhlasuje, že pijem. Fešák. Zatiaľ však vždy zabudol spomenúť, že v čase, keď ja pijem, on už leží pod stolom (Keď pijeme pri stole, samozrejme). Veď už len taký Žipov... (Alebo žeby to bol niekto iný? Fakt neviem, dosť som pil...)
Po tretie: Naučil sa čítať. To veľa ľudí v jeho veku nerobí. No ale VicEnzie nie je človek, je to proste fešák jak MALTA (To je taký ostrov, viete? - pozn. redakcie pre menejchápavých).
Po štvrté: Zamiloval sa. Oh yeah! Do koho nepoviem ani na dereši v Mikluške, ale, medzi nami, takú rašpľu, ako si vybral, už druhú nenájdete. Ibaže by ste chodili na jedno nemenované senzačné gymnázium v Košiciach, najlepšie a neprekonateľné, ale to aj tak nechodíte.
Po piate: Prestal hrešiť! Dokázať to môže Džúlia, ktorá ho počula trikrát po sebe výrazne nezahrešiť. Ako, to vám nepoviem, lebo Stojan je slušný a seriózny časopis. Ale veď viete, kam nás vždy všetkých posiela. Fešák, no nie?
Po šieste: VicEnzie sa začal holiť (myslím na ksichte) a česať (na hlave, šak kde inde). Prisahal mi na Nový Čas, že mal viac chlpov na hlave, ako Theo zo Show Billa Cosbyho. Škoda, že len o jeden. To sme sa nasmiali, kým ho našiel.
Takže je to jasné a teraz to už všetci viete. VicEnzie je fešák, tak si toho vážte a nezabudnite na príslovie:
"Keď sú v škole dvaja Bauerovci, akoby to ani škola nebola."
Pozdravujú vás Wat Aynil a VicEnzie
VicEnzieho výzva: Vážení čitatelia, tieto nehorázne bludy neberte vážne. (Aj keď je to možno pravda.) Ďakujem.
VicEnzieho doplnok: No a čo má byť?
Byl jsem nepoddajný a studený, byl jsem most, ležel jsem nad propastí. Na jedné straně byly zabořeny špičky nohou, na druhé ruce, byl jsem pevně zahryzlý do drolivé hlíny. Šosy kabátu mi vláli po stranách. V hlubině lomozil ledový potok s pstruhy. Žádný turista nezabloudil do těchto neschůdných výšek, v mapách most jěště nebyl zakreslen. - Tak jsem ležel a čekal; musel jsem čekat. Žádný jednou zbudovaný most nemůže přestat být mostem, aniž by se zřítil.
Bylo to jednou k večeru - byl to první večer, byl to tisící, nevím, - mé myšlenky se pohybovali pořád ve zmatku a pořád v kruhu. K večeru v létě temněji hučel potok, vtom jsem zaslechl lidský krok! Ke mně, ke mně. - Napni se moste, ukaž, co dokážeš, tráme bez zábradlí, podrž toho, jenž ti je svěřen. Nepozorovatelne vyrovnej neistotu jeho kroku, zakolísa-li však, dej se poznat a jako horský bůh jej vymršti na zem.
Přišel, železnou špicí své hole mě oklepal, pak jí nadzvedl šosy mého kabátu a urovnal je. Do chomáčů mých vlasů zajel svou špicí a nechal ji tam, rozhlížeje se patrně divoce kolem. Potom však - právě jsem ho následoval v jeho snu přes hory a doly - mi oběma nohama skočil doprostřed těla. Zatrnulo ve mně - nic netušícím - prudkou bolestí. Kdo je to? Dítě? Sen? Zákeřník? Sebevrah? Pokušitel? Ničitel? A já se obrátil, abych se na něho podíval. - Most, který se obrátí! Ještě jsem se neobrátil docela, a už jsem se řítil, řítil jsem se dolů, a už jsem byl rván a bodán špicatými oblázky, které na mne vždycky tak pokojně hleděly ze zuřících vod.
M: Povedz mi niečo o sebe. Ako by si sa chrakterizovala, aké sú tvoje dobré a zlé vlastnosti?
V: Práve tejto otázky som sa bála, ale aj som ju očakávala a normálne som sa na ňu pripravovala... Vieš čo, myslím si o sebe, že som náladová. A práve to je na tom to blbé, že keď je človek náladový, tak keď má dobrú náladu, tak si myslí, že je celkom OK, ale keď má zlú, tak stojí za... nič. Páči sa mi na mne, že sa viem pretvarovať (smiech) a ešte, že sa stále smejem. Nepáči sa mi na mne všetko ostatné, aj vrátane toho, čo som povedala.
M: Svoje chybičky a zlozvyky sa teda snažíš zatajiť?
V: No samozrejme! Zlozvyky, ... ja neviem, mňa momentálne nič nenapadá, asi som taká ideálna. Ale napríklad, stále sa škriabem.
M: Čo máš rada a čo nie?
V: Mám rada čiernu farbu, rada chodím do lesa. Rada oddychujem pri hudbe alebo prechádzkami. Či sama, alebo nie, to závisí od nálady. Niekedy mám chuť byť sama a niekedy nie. Mám rada Depeche a Cure... Keď počúvam Depeche a Cure, začínam sa zamýšľať nad ich textami a potom to väčšinou skončí veľmi zle.
M: Ako to myslíš? Mávaš z toho depresie?
V: Presne, presne tak. Len tak si pomyslím, že... proste, chytí ma svetabôľ.
M: V rozhovoroch, alebo v spoločnosti, v čom sa cítiš istá a v čom nie?
V: Vôbec neviem napríklad, keď sa rozpráva o politike, že o čom je reč, a tiež o futbale. To sa nechytám. A v čom sa chytám... téma: škola (smiech).
M: Škola, to je tvoja obľúbená téma?
V: (Smiech) Čo si. Nie, nie. Chytám sa v téme o medziľudských vzťahoch.
M: Čo tvoji kamaráti, kamarátky?
V: S kamarátmi som spokojná. Z dievčat je to napr. Eva, aj keď je to tak ďaleko (Eva ostane stále Eva) a potom v poslednej dobe je to Ivana Jendželovská. A čo sa mi na nich páči? Že sú také, aké sú. Nakoniec, poznáš ich, takže približne vieš.
M: Približne viem.
M: Aký bol tvoj najkrajší splnený sen?
V: Splnený sen... Bolo ich samozrejme viac, no teraz si spomínam iba na jedno. Tak samozrejme, bolo to to, že som sa dala dokopy s Rojom. Takže to bol jeden taký splnený sen. A potom to, že som sa dostala na vysokú školu, to bol tiež z istého pohľadu splnený sen... A potom, samozrejme, že mám priateľov a tak.
M: Takže si vlastne spokojná a vyrovnaná.
V: Nie, nie, nie, myslím si, že nie som ani spokojná, ani vyrovnaná, ale mojim životným snom a cieľom je práve byť vyrovnaná a spokojná. No chýba mi ešte harmónia v sebe samej - síce sú obdobia, keď ju mám, ale potom sa to znova obráti a cítim sa rozladená.
M: A povieš mi aj nejaký divný sen, čo si mala (to pre VicEnzieho...)
V: Ako myslíš, čo sa mi snívalo? Že ma naháňala striga s fúrikom, lebo ma chcela zjesť a ja som sa jej strašne bála; kvôli tomu si to pamätám. To sa mi snívalo len raz, bola som ešte strašne malá. V tom sne som vbehla do nejakého bloku a privolala výťah, ale ten výťah bol práve pokazený. Zobudila som sa celá spotená. Bol to taký hnusný sen.
M: Ako si predstavuješ sama seba o dvadsať rokov?
V: Jéžiš. Budem bohatá, budem mať štyri deti - lebo tri je pre mňa málo a päť už je veľa. Neviem prečo, ale veľmi sami páči tá štvorka. Možno preto, lebo je to párne číslo. Chcela by som, aby som mala troch chlapcov a jedno dievča, a aby to dievča bolo najmladšie.
M: A vravela si o tom aj Rojovi? A čo on nato?
V: Hej, hej, hej. On chce mať nula až jedno. Vieš, možno mi leží na srdci to, že je teraz populačný prírastok záporný... chcem to zmeniť (smiech). Akurát ja, chápeš!
M: Predstavuješ si sama seba niekde v kuchyni?
V: Nie, nie. Budem na to niekoho mať. A chcem byť štíhla, a chcem byť pekná, taká udržiavaná, a moderná, a chcem byť inteligentná, chcem sa vypracovať. Chcem byť vyrovnaná - tak si predstavujem samu seba. A chcem viesť taký usporiadaný život, niekde na okraji veľkomesta, s výhľadom na celé mesto.
M: Myslíš, že sa ti to splní?
V: Tak, ako, podľa mňa sny sú nato, aby ich človek plnil. Samozrejme, prečo by nie?
M: A akými prostriedkami to chceš dosiahnuť?
V: To je tak: Prvý krok bol, že som sa dostala na vysokú školu ekonomickú. Druhý krok bude, že si nájdem bohatého muža...
M: Počkaj, počkaj, do toho nejak ten Rojo nezapadá...
V: (Smiech) ...Tak keď mu na mne veľmi záleží, tak sa bude veľmi snažiť, aby bol bohatý. Ale úplne ideálny manžel by bol taký, ktorý by mal veľa peňazí a málo zdravia, no nie? (smiech...)
M: Nemáš chuť niekedy sa vrátiť na Šrobárku?
V: Nie. Vôbec.
M: Prečo?
V: Ja si myslím, že každá etapa v živote človeka začne, vyvrcholí a skončí. Vravela to ešte niekedy Katrena na Šrobárke. Ale čosi také, samozrejme, nechcem dopustiť v medziľudských vzťahoch. Nechcem, aby to platilo napríklad pre vzťahy s priateľmi, alebo podobne. Na Šrobárku ma späť ale už nič neťahá. Ale, na druhej strane, myslela som, že po príchode na vyšku nadviažem nejaké nové vzťahy, ale v podstate u mňa nastal návrat k triede - lebo, s kým sa tam kamarátim? Peťo, Miloš, Sedlo, VicEnzie, a teraz aj Ivana a Marek Peterčák.
M: Aké sú tvoje najkrajšie spomienky na strednú školu?
V: Vieš, veľmi sa mi páčil druhý ročník, keď sme sa tak flákali, vieš, tak skupinovo. Hrávali sme biliárd a chodili sme na disky. A veľmi dobrú spomienku mám tiež na Levoču. Podľa mňa tam bolo super, veľmi sa mi to páčilo, bolo tam tak veselo. Najkrajšie spomienky mám na triedne akcie, trebárs aj narodky u Mokyho a podobne.
M: Okolo teba sa točilo vždy veľa chlapcov, no o tom, čo sa deje málokto vedel. Prečo to ticho?
V: Neviem, prečo si myslíš, že okolo mňa chodilo stále veľa chlapcov. No je to lichotivé (smiech). No dajme tomu, že hej. Myslíš, že som mala prísť pred triedu a povedať: chodím s tým, a s tým? Vieš, nerada rozprávam o svojom osobnom živote, ani nevieš, akú dlhú cestu som prekonala, kým som sa dala na toto interview. Musela som sa vyslovene prekonávať.
M: Dík, to je od teba milé, ja by som sa na to možno neobetoval.
V: Vieš, ide o to, že keď to urobili druhí, prečo by som ja mala vymýšľať.
M: Vďaka, to si vážim. Mohla by si aspoň trochu osvetliť svoj ľúbostný n-uholník: Kubík, Marek Selecký, Peťo Varholák, Rojo, ... Napríklad ich môžeš zoradiť, napríklad podľa výkonnosti (smiech)...
V: (Smiech) Výkonnosti, ...No, to by potom nebolo poradie. Všetkých mám rada aj teraz, teda nejaké rozdiely sa nedajú robiť, ale osobitnú úlohu zohráva Rojo. Rojo je Rojo.
M: Rojo je šťastný víťaz?
V: Hej. No nie je to pucka?
M: Nechápem, prečo?
V: No, toľkí sa snažili.
M: No fajn. Tak ich zoraď aspoň podľa časového sledu.
V: Jarči, Rojo, Kubík, Marek Selecký, Peťo Varholák - v tomto poradí som sa s nimi tak "dobre" zoznamovala.
M: A teraz zase Rojo? Ako dlho to už trvá?
V: Do Roja som sa zaľúbila na konci druhého ročníka. Potom asi v treťom ročníku, cez prázdniny medzi tretím a štvrtým, sme sa dali dokopy, chodili sme spolu takých 7-8 mesiacov, potom sme sa rozišli, a teraz to trvá opäť od Vianoc.
M: Ktoré vlastnosti sú pre teba u chlapca (resp. muža) dôležité?
V: Aby ma vedel počúvať. Nie, aby ma chápal, len aby rešpektoval moje názory, správanie - aby ma bral ako celok. A hľadám útočište. Vo vzťahu dvoch ľudí považujem za veľmi dôležitú dôveru. Niektorí by povedali, že je dôležitá láska, ale - aj keď je - nie je všetko. Napríklad, keď sme sa prvýkrát s Rojom rozišli, ľúbili sme sa, no napriek tomu sme sa rozišli.
M: Bolo to dôverou?
V: Nie, žeby sme si nedôverovali, ale neboli sme na to jednoducho ešte zrelí.
M: Čo ťa na ňom priťahovalo?
V: Bola to jeho povaha. Bol taký senzitívny, vnímavý. Vedel sa vcítiť do mojich pocitov a vždy ma odhalil, mohla som sa maskovať, ako som chcela. Pucka jedna (smiech)! Páčia sa mi jeho myšlienky, ...je dobrý ako celok.
M: Ešte tu mám jednu otázku, je to naša klasika.
V: Vieš čo, je ti na ňu neodpoviem. A keď, som kozorožec (smiech).
M: Čo odkážeš našim čitateľom?
V: Pôvodne som im chcela odkázať, že pri interview je základ povedať veľa a nepovedať nič. Ale nemám ten dojem, že som nič nepovedala. Tak im odkazujem: Majte sa radi.
Interview s Denisou
S Denisou sa Wat Aynil stretol vo veľmi priateľskej atmosfére, no pre istotu ju upozornil, "aby sa moc netešila". Samozrejme, to by nebol on, keby zo seba nerobil pajáca. Spomínal čosi ako "ja som vážny človek" a "VicEnzie je veselý". Nato ho Denisa schladila vyhlásením: "Nemám rada interview". Dalej Wat upozornil Denisu, že "toto interview bude kruté, neslušné" a dúfal, že sa neurazí.
Ešte predtým, ako začnete čítať toto interview, mali by ste vedieť, že je cenzurované. STOJAN vás však neochudobnil o nič , na čom by ste sa mohli zasmiať. No ale poďme k veci.
W: Denisa, priznaj sa našim čitateľom, nakoniec to aj tak všetci dobre vedia - fajčíš a piješ. Ale koľko?
D: No. Tak ja sa osobne nepovažujem za fajčiarku, pretoze fajčím jednu cigu za dva týždne, alebo maximálne jednu cigu za jeden týždeň. (Denisa pravdepodobne myslela kožené cigy, ked sa nepovažuje za fajčiarku v pravom zmysle slova - pozn. red.)
W: No, ale piješ, normálne.
D: Nie, nepijem. (Asi si myslí, že jej niekto uverí - pozn. red.)
W: Ale pila by si.
D: Kedy? Nie, preboha, čo si to o mne myslíš, že som nejaká alkoholička? (Tak to si sa trafila, dievča - pozn. red.) To máš od Eríška?
W: Od akého Eríška? Aha, ...od Eríška tu mám jednu otázku.
D: Hej? No fajn, lebo ja vôbec nepijem, ja neviem, skade vy beriete, že... že ja... ja som úplne šoknutá touto otázkou.
W: To zas nemusí byť až taká obšírna odpoveď...
D: Počúvaj ma! Ani na diskách nepijem, ani nič, iba na plesoch a tie sú dvakrát do roka, takže neviem, kde je tu problém. (Konečne vyšla s pravdou von - pozn. red.)
W: Určite máš nejaký mužský ideál. Popíš ho.
D: Ideál? (Zasa sa hrá na nechápavú - pozn. red.)
W: Alebo ženský...
D: Daj pokoj! Nie, ženský ma bars nezaujíma. (Nepoť - pozn. red.) Takže mužský. Výzorovo by mal byť dosť vysoký, ale hlavne by mal mať tmavé vlasy. Blonďákov neznášam. Inak, čo sa týka očí, mal by ich mať buď modré, alebo úplne, úplne tmavohnedé, no a samozrejme, mal by mať nejaké tie svalíky. Ale zase nie nejaký Švarcík.
W: No jasné.
D: Hm, čo sa týka povahy, potom, možno by si sa prekvapil, ale nemám rada frajerov, priam ich neznášam, jednoducho ich nemôžem vystáť. Páči sa mi taký šrac, taký jemný, aby si o sebe veľa nemyslel, ale taký tichý skôr. (Prezradila nám aj meno chlapca, ale na jej želanie ho neuvádzame. Prezradíme však, že ho všetci dobre poznáte - pozn. red.)
W: Čo si myslíš o sebe?
D: O sebe? Práve to je tá chyba, že niekedy si o sebe myslím veľa a potom hneď zase, že som len nejaký obyčajný človiečik na tej smradľavej zemi. Mám veľký dojem, že sa nechápem, a jediný človek, čo ma chápe, a tak, je Inga.
W: Čo si o sebe myslíš, som sa ťa pýtal...
D: No veď som povedala, že veľa ľudí ma nechápe, a preto som čudná, teda. A mám strašne zložitú povahu. Moja mama je zhrozená, že čo urobím najbližšie; vieš, akosi s nimi dobre nevychádzam. (To sa ani nečudujeme - pozn. red.) Ale veď vieš, ako to chodí.
W: Neviem.
D: Tak to nevieš.
W: Čo si o tebe myslia iní, aspoň, čo si myslíš, že si o tebe myslia?
D: Tak, veľa ľudí, teda, dosť veľa ľudí, hlavne z kamošov a kamošiek si o mne myslí, že som sympatická, čo som sa o tom dopočula (Tak to si riadne zle počula - pozn. red.)
W: Vážne?
D: Áno, ale neplatí to pre všetkých.
W: Chodíš s niekym?
D: No, momentálne nie. (Ani sa nečudujeme - pozn. red.)
W: Dobre. A keď si chodila, aké to bolo?
D: Dobré, perfektné.
W: No, troška to rozveď.
D: Nerada by som rozprávala o tom vzťahu.
W: Dobre. S nikým nechodíš. A ako si predstavuješ, aby to bolo, ak by si?
D: No, že by sa ma šracko nebál ochrániť pred nejakými degešmi. Aby bol smelý, aby ma ochraňoval, aby ma tak miloval, že by za mňa do ohňa skočil. (Ako Iľja Muromec - pozn. red.) Mám rada obetavých ľudí, lebo si myslím, že som obetavá a veľmi viem prejaviť svoje city. Aj Inga mi to povedala. (To ťa dobre ošmejdila - pozn. red.)
W: Chceš počuť Eríškovu otázku?
D: Hej.
W: Si panna?
D: Áno, som. Eríšek sa nezaprie, ten perverzák malý.
W: Eríšek bude rád.
D: Eríšek mi môže vylízať... Už sa neviem krotiť, dobre, už budem ticho.
W: Aj napriek tomu, že (nie) si panna, skúšala si to už s niekym?
D: No, no hej, no.
W: Ďakujem za rozhovor.
Tak, to bolo posledné, čo sa nám podarilo uverejniť. Keby Denisa nebola taká neoblomná, dozvedeli by ste sa o nej niečo viac. Každá minca má však dve strany: Keby sme interview uverejnili celé, vyšlo by na neuveriteľných 12 (dvanástich) stranách. Toľko ani Stojan nemá. To je, čo!?
Takže vám ďakujeme, že ste to dočítali až do konca a nezabudnite si kúpiť Stojan č. 2. Čaká vás ďalšie prekvapenie. A samozrejme ďakujeme aj Denise, že nám toto interview poskytla. Howgh! (Dohovoril som).
Rozprávali sa Wat Aynil (vyslaný redaktor STOJANa) a Denisa Ciková.
Spracovali a cenzurovali: VicEnzie, Wat Aynil, Denisa Ciková.
TENKRÁT PO X-TÉ
(skutečný příběh)
Jednou na diskotéce jsem se zeznámil s dívkou, která měla patnáct (do důchodu). Vypadala jako můj idol Alice Cooper, i když moc vlasů neměla. Pozvala mě na šťávu a bavili jsme se o heavymetalu a rejčetech. Bylo nám fajn. Pak mě pozvala k sobě domů a já šel.
Odskočil jsem si na záchod. Když jsem se vrátil, byla jenom ve slipech a v pátém měsíci. Usmála se na mne svýma třema zubama a řekla: „Ukaž mi tu svou okurečku". Byl to šok. Řekl jsem jenom „Punk's not dead", vyvrátil jsem šťávu a utekl jsem. Když jsem se z toho spamatoval (tak za tři minuty), vrátil jsem se na diskotéku. Tam ke mě přišel jeden kluk, vůbec ne můj typ, připomínal mi Petra Muka. Byl to můj szpolužák Szilárd Németh.
Pozval mě na kolu a pak jsme spolu tancovali ploužák. Mezičasem jsem zistil, že je to jeho ségra Ildikó Németh. Vypadala přesně jako její bratr, jenom měla o jednu nohu míň. Zamiloval jsem se do ní. Několikrát jsme byli spolu v metru, v posilovně a na šťávu. Jednou jsme přišli k nám domů, rodiče byli mrtvý. Zažehli jsme svíce a povídali jsme si o francouzském jadrovém programu a výsledcích v slovenské futbalové lize. Pak jsem do ní vnikl. Za půl hodiny se mně zeptala, jestli to nechci skusit penisem.
Byl to šok. Řekl jsem jenom „Punk's not dead", vyvrátil jsem šťávu a utekl jsem. Jěště jsem nebyl ani u výtahu, když jsem si spoměl na své předchozí sexuální dobrodružství. Náhodou jsem u sebe měl celkem solidní okurečku, tak jsem se vrátil.
Ildikó seděla na posteli a brěčela. Řekl jsem jí, že ji fakt moc miluju a udělám, co bude v mých silách. Taky jsem to pak udělal a po styku mně pochválila, že jsem lepší než Slovan Bratislava. Velice si cením tohoto krásneho hodnocení a s Ildikó to tahám dodnes.
P.S.: Po pohřbu mých rodičů se ke mně Ildikó nastěhovala a co nevidět budeme mít miminko. Ildikó chce, aby se jmenovalo Slovan, jestli to bude kluk, nebo Bratislava, jestli to bude holka.
